Všetko o káve – 1. časť
Okolo kávy už bolo povedané veľa.
Pre niektorých je to droga, niečo zlé, čo škodí organizmu, pre iných zas nenahraditeľnou súčasťou stravy práve pre jej blahodárne účinky. Tak ako to s kávou naozaj je?
Kávové zrná pochádzajú z Etiópie a za objav kávy vďačíme Arabom.
Pravdou je, že káva má množstvo pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, napríklad antikarcinogénne, antiaterogénne, antidiabetické
Káva je tiež výborným zdrojom antioxidantov, najmä polyfenolov (v káve je to kyselina chlorogenová). Vedci odhadujú, že káva môže dodávať až 70% antioxidantov v potrave, ktoré sú potrebné pre organizmus. Tieto polyfenoly sa podieľajú na neutralizácií voľných radikálov, ktoré sa do organizmu dostávajú najmä vzduchom, tekutinami a potravinami. Tým sa chráni kardiovaskulárny systém, ale nie len to, priaznivé účinky kávy môžu dokonca potlačiť aj vznik rakoviny.
Káva ako prevencia
Dlhé roky sa káva považovala za drogu a za niečo, čo má zlý vplyv na ľudské telo. No opak je pravdou. Prebehlo množstvo výskumov po celom svete, na ktorých sa zúčastnilo státisíce respondentov. Zistilo sa, že medzi najdôležitejšie prospešné účinky kávy patrí predovšetkým zníženie rizika rakoviny, aterosklerózy, ochorení srdca a ciev, Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby, cukrovky 2. typu a to vďaka horčíku, ktorý ovplyvňuje hladinu cukru v krvi.
Káva vďaka množstvu antioxidantov výrazne znižuje riziko zhubných nádorov, najmä rakoviny hrubého črevá a konečníka. Taktiež prebehli štúdie, v ktorých sa zistilo, že pitie 3 šálok kávy denne znižuje nebezpečenstvo vzniku cirhózy pečene. A čo je prekvapujúce, káva obsahuje také látky, ktorá zabraňujú šíreniu baktérií napádajúcich zuby, a teda káva pôsobí aj proti zubnému kazu.
Medzi posledné výskumy patrí výskum z USA, kde sa ukázalo, že muži, ktorí prekonali rakovinu prostaty a pili 4 a viac šálok kávy denne, mali o 60% nižšie riziko návratu metastazujúcej rakoviny prostaty. Veľký podiel na tom majú práve protizápalové a antioxidačné účinky fytochemických látok v káve, ktoré obmieňajú metabolizmus glukózy v organizme.
Kávu si treba dopriať denne
Ideálnym množstvom konzumácie kávy je 2 až 4 šálky denne pre zdravého človeka. Pričom jedna šálka obsahuje asi 100mg kofeínu. Zdraví ľudia sa nemusia báť negatívnych účinkov pokiaľ nepresiahnu dennú dávku zhruba tých 450mg kofeínu, tehotné a dojčiace matky by nemali presiahnuť hranicu 200mg, čo sú dve šálky kávy denne.
Pitie kávy počas celého dna v primeraných množstvách priaznivo pôsobí na psychiku, zlepšuje pozornosť, sústredenosť, ale aj celkovú telesnú i duševnú výkonnosť. Kofeín zlepšuje náladu a pocit duševnej pohody a navyše dokáže zmierniť a niekedy aj úplne odstrániť bolesti hlavy.
Kofeín
Mnoho ľudí sa naučilo piť kávu pre povzbudivé účinky kofeínu. No a práve to je dôvod, prečo nemôžeme denne vypiť veľké množstvá kávy.
Samotný kofeín nie je antioxidant, je to alkaloid, ktorého chemická štruktúra je veľmi podobná adenosínu, látke, ktorú si mozog vytvára pri únave alebo pred spaním. Kofeín sa dokáže ľahko naviazať na miesto adenosínu, čoho dôsledkom je zvýšená mozgová činnosť, produkcia hormónu adrenalínu, prehĺbenie dýchania, zrýchlenie srdcovej činnosti, zvýšenie krvného tlaku, čo organizmu dodá energiu a povzbudí ho k výkonu.
Veľa ľudí, najmä študentov si myslí, že kofeín pomáha aj pamäti. To nie je pravda, kofeín má len povzbudivé účinky, dokáže primäť človeka k väčšej sústredenosti a potlačeniu únavy, ktorá sa časom vráti.
Nemôžeme zabudnúť spomenúť ani to, že kofeín je pomocník aj pri chudnutí. Nielenže dodáva telu energiu, ale u niektorých ľudí pôsobí ako spaľovač tukov, preto je súčasťou rôznych doplnkov stravy určených na diéty.
Akú kávu si vybrať?
Je to úplne jedno. Môžete vyberať podľa chuti. Turecká káva môže zvýšiť cholesterol v krvi, filtrovaná má oproti nej menší protirakovinový účinok. Takže aj tu platí, tak ako pri zdravej výžive, najvhodnejšie je striedať rôzne druhy káv, presso, zalievanú, filtrovanú, instantnú, s kofeínom, či bez kofeínovú… to záleží skutočne len na vás.
Mlieko v káve skôr spomaľuje vstrebávanie účinných látok z kávy do krvného obehu. Je to cítiť hlavne na spomalenom stimulačnom účinku kofeínu. Máme preto pocit, že káva s mliekom je svojimi účinkami slabšia než samotná čierna káva. Pridanie mlieka do kávy, prípadne pitie kávy typu capuccino alebo latte, možno cielene využívať pre získanie lepšej fyziologickej tolerancie kávy samotnej v porovnaní s čiernou kávou.
Zmena je najmä vo vstrebávaní kofeínu, ktorý je pri čistej čiernej káve oveľa rýchlejšie dostupný pre nervovú sústavu. Mlieko nám však z obsahu antioxidantov neuberie.
Viac sa dočítate v pokračovaní: Všetko o káve 2. časť